Historický vývoj
Historický vývoj na území dnešných Lekároviec v období včasného stredoveku môžeme sledovať v Širšom rámci, ako zeme so súvislým, trvalým slovanským osídlením, ktoré je doložené archeologicky aj historicky (Dejiny Slovenska L, Uličný, F. 1995, Varsík, B. 1978, Žudel, J. 1984 a i.). Slovania sú na území Východoslovenskej nížiny doložení ako autochtónne - pôvodné obyvateľstvo už od 6. storočia. V 9. storočí patrila k okrajovým územiam Svätoplukovej ríše, siahajúcej asi po Uh. V súvislosti s názvom rieky, ale i slovenským názvom našej obce, pripomeňme aj závery onomastiky (náuky o tvorení a historickom vývoji zemepisných mien), ktoré sa ich týkajú. Názov Uhu mal slovanskú podobu s nosovkou, ktorú starí Maďari prevzali v podobe Ung. Názov je možno ešte predslovanský, pravdepodobne však súvisí so slovanským základom (j) ug, s významom jasný, svetlý, juh - teda označujúci rieku s "jasnou" čistou vodou, tečúcou na juh. Pomenovania Lekároviec sa týka ďalší poznatok onomastiky, že rozsah územia s názvami obcí, končiacich na príponu - ovce sa zhoduje s rozsahom najstaršieho osídlenia Slovenska (Zeměpisná jména 1982).